Obec sa nachádza v nadmorskej výške 896 m.n.m., je orientovaná severne od mesta Poprad (32 km). Rozloha katastra je 2733 ha a priľahlé územie sa nachádzav nadmorskej výške 820-2146 m.n.m. Leží v Podtatranskej brázde a zo severu ju ohraničuje Spišská Magura, z východu Východné Tatry, zo západu štátna hranica s Poľskom (13 km). Južnú bránu tvorí územie Belianskych Tatier.

Erb
Historickým symbolom Ždiaru je cirkevný motív, o ktorý sa obec začala uchádzať po roku 1989. Biblický výjav stojacej Panny Márie na pažiti s gloriolou okolo hlavy a vedľa nej sv. Alžbety bez glorioly je spojený s tunajším kostolom, ktorý je zasvätený Navštívenia Panny Márie a používal sa na pečatidle, ktoré obec používala až do začiatku 20. storočia.

Erb vytvoril Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc., významný slovenský heraldik. A v tejto podobe je erb Ždiaru historický, heraldický správny a umelecky pôsobivý.



Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, modrej, červenej a zelenej. A ukončená je troma cípmi. Symboly obce boli schválené Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR dňa 13. júna 2000 pod signatúrou Z-39/2000.



Pečať
Pečať obce vychádza z obecného erbu a používa sa od roku 1996. V štíte sú zobrazené dve svätice, v kruhopise je nápis obce Ždiar.

25.9.2008

Riadiaci orgán pre ROP písomne oznámil Obci Ždiar dňa 25.9.2008 schválenie nenávratného finančného príspevku na projekt „Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou v Ždiari“ v sume 19 301 629,09 Sk, predkladaného v rámci výzvy, opatrenia 1.1 Infraštruktúra vzdelávania.
Celkové oprávnené výdavky boli schválené vo výške 20 317 504,30 Sk.

História

Prvá zmienka o škole v Ždiari pochádza ešte spred roku 1800, bola to ľudová škola pri starom cintoríne.

V roku 1800 vzniká rímsko-katolícka ľudová škola. Pozostávala z 1 izby, ktorá slúžila zároveň ako trieda aj byt učiteľa, nemala lavice, tabuľu ani knihy. Plat učiteľa za celý školský rok bol 22 meríc ovsa a 27 zlatých.

V roku 1909 bola vystavaná nová kamenná škola s dvoma izbami pre učiteľa. Vyučovalo sa dvakrát týždenne na báze dobrovoľnosti. Šesťročné deti sa učili cez prázdniny. Cez vojnu vyučovali kňazi, väčšinou sa však nevyučovalo vôbec.

Po vojne vyučoval v škole stále len jeden učiteľ, vybavenie školy bolo biedne, školu zariaďoval učiteľ za peniaze, ktoré si požičal od gazdov. Na ploche 53 m2 sa vyučovalo 150-200 žiakov.

V roku 1925 vznikajú v Ždiari dve jednotriedne štátne ľudové školy, jedna na hornom, druhá na dolnom konci dediny. Nasledujúce pohnuté roky sa striedali budovy v ktorých prebiehala výuka ako aj samotní vyučujúci. Všetky tri školy takto existovali paralelne popri sebe až do roku 1953, kedy boli zlúčené v osemročnú strednú školu. Táto bola, po započatí výstavby novej budovy, v roku 1959 pretransformovaná na Základnú deväťročnú školu.

Vyučovanie v novej budove započalo v septembri 1962. Od šk.roku 1976/1977 sa už v novej budove vyučovali všetky ročníky, v škole bol zriadený školský klub a v budove bývalej hornej školy vznikla MŠ. Tá bola v roku 1981 presťahovaná do budovy dolnej školy, kde sídli podnes. V šk.roku 1992/1993 bolo za prispenia TJ Tatran v Ždiari zriadené pri ZŠ Školské športové stredisko so zameraním na bežecké lyžovanie, ktoré má v Ždiari dlhoročnú tradíciu.

Súčasná profilácia školy: regionálna výchova - ekológia - šport

V súčasnosti sú mimoškolské aktivity základnej školy v Ždiari spojené najmä s udržiavaním tradícií a to v niekoľkých hlavných smeroch. Ide najmä o uchovávanie kultúrneho dedičstva predkov v rámci činnosti DFS Ždiaranček, súboru s dlhoročnou tradíciou, ktorý ročne absolvuje množstvo vystúpení na podujatiach organizovaných v rámci regiónu ako aj mimo neho. Ďalšou významnou aktivitou je činnosť školského športového strediska,kde najmä v bežeckom lyžovaní žiaci dosahujú pekné výsledky. Geografická poloha obce v tesnej blízkosti Tatranského Národného Parku, národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry priam zaväzuje aj k rozvíjaniu vzťahu k prírodným hodnotám a ich ochrane implementáciou environmentálnej výchovy v rámci vyučovacích predmetov ako aj mimoškolských aktivít. Žiaci našej školy sa napr.každoročne zapájajú do akcie Čisté hory organizovanej správou TANAP-u. O celkovom dôraze školy na regionálnu výchovu svedčí aj skladba záujmovej činnosti ponúkaná našou školou.

Ďalšie informácie: www.zszdiar.edupage.org

Obec Ždiar a Farský úrad v Ždiari oznamujú, že v nedeľu 5. septembra 2010 sa bude konať sv. omša v prírode na Žlebine o 11.00 hod. Odchod od Tatry o 9.30 hod. Je možno ísť aj ľahšou cestou z Príslopu. V prípade nepriaznivého počasia bude sv. omša v kostole o 11.00 hod.

28. júna 2009 o 10.30 hod., Fotogaléria

V nedeľu 28. júna 2009 o 10.30 hod. v kostole Navštívenia Panny Márie v Ždiari slúžil svoju primičnú omšu rodák zo Ždiaru novokňaz Janko Zoričák. Eucharistickú bohoslužbu Janko celebroval za účasti kňazov, príbuzných a priateľov, veriacich zo Ždiaru a okolia. Výnimočnú oslavu podporilo aj krásne slnečné počasie a ľudia v jedinečných ždiarskych krojoch.

V nedeľu 7. júna 2009 na sv. omši o 11.00 hod. v Rímskokatolíckom kostole v Ždiari slávnostne prijali po prvýkrát najsvätejšiiu Eucharistiu deti z našej farnosti.

14. septembra 2008, Fotogaléria

V nedeľu dňa 14. septembra 2008 mladí ľudia z našej farnosti i z filiálky Tatranská Javorina prijali sviatosť birmovania z rúk otca biskupa Štefana Sečku na slávnostnej sv. omši v Rímsko-katolíckom kostole v Ždiari.
Otec biskup po udelení sviatosti birmovania povzbudil mladých ľudí slovami:
"Dobre si zapamätaj, že svet bude o toľko krajší, o koľko budeme my lepší. Aby sa nám to podarilo, budeme sa navzájom, Ty a ja, za seba modliť."

2. júla 2008

V stredu 2. júla 2008 bola o 17.00 hod. sv. omša, ktorú celebroval otec biskup František Tondra. Po sv. omši otec biskup spolu s našim pánom farárom Jánom Záhradníkom a ostatnými duchovnými posvätil novú farskú budovu v Ždiari. Krásne počasie prialo tejto veľkej udalosti a odpustová slávnosť spolu s vysvätením fary bola pre všetkých hlbokým duchovným zážitkom.

V roku 1693 na rozkaz pána Samuela Lušenského si obyvatelia Ždiaru postavili na nižnom konci obce kaplnku. V roku 1712 mal kostol 1 oltár a 1 malý zvon. Bohoslužby sa vykonávali jedenkrát mesačne a mal patrocínium Navštevy Panny Márie, ktorej obraz sa nachádzal na hlavnom tehlovom oltári. Druhý kostol bol postavený na tom istom mieste v roku 1768 tiež z dreva a slúžil až do roku 1831.

Karol Planic, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ dal v roku 1809 podnet na murovanú stavbu tretieho kostola v Ždiari v strede obce. Je to typ jednoloďového vidieckeho kostola s polygonálnym zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol sprístupnený v roku 1831. Tento dátum sa nachádza aj na priečelí kostola.

V interiéri kostola sa nachádzali: Plastika, polychrómovaná drevorezba na severnej strane lode – Kristus na kríži, od ľudového rezbára Liptáka zo Ždiaru z rokov 1870 – 1880. Bývalý hlavný oltár z polovice 17. storočia epitafového typu sv. Anny, v strede má obraz sv. Anny, v jeho nadstavci sa nachádza reliéf sv. Trojice a po stranách dvaja anjeli. V súčasnosti je zavesený na severnej strane lode. Na neslohovom hlavnom oltári je obraz Navštevy Panny Márie od Štefana Hegedüsa z roku 1894.

V zápisoch Historie domus z roku 1922 sa uvádza, že na mieste pôvodného oltára sa nachádzal oltár Svätej Panny Márie Lurdskej s jej obrazom. Väčší chór sa nachádzal oproti oltáru a na ňom bol orgán. Táto doba priniesla takýto zasadací poriadok: Vo „furtke“ stáli, alebo sedeli oneskorenci, pod chórom mladší ženatí chlapi, na chóre mládenci, v laviciach na ľavej strane ženy, na pravej strane muži, medzi lavicami presbytériom dievčatá, vpredu mladšie a za nimi staršie. V kostolnej veži bez hodín sa nachádzali 3 zvony zhotovené Vavrincom Burgerom z Dobšinej v roku 1823 a jeden cengáč.

V ždiarskom chotári sa nachádzalo viacero krížov: Na Príslope, Na Strednici, Pod Strednicou, Pri Jascíkoch, Pri Zoričákovcoch, Na starom cintoríne, Pod Vojtaššákovcami, Pri Slebodovskom moste, Na Magure. Všetky boli drevené, okrem kríža pod Strednicou a pri Zoričákovcoch, ktorý bol z kameňa s kovovým krížom. Desiaty kríž sa nachádzal na novom cintoríne. V súčasnosti obec Ždiar má viacero krížov, ale nevieme presne z ktorého obdobia pochádzajú.

V súčasnosti farnosť, do ktorej patrí aj filiálka Tatranská Javorina s unikátnym a jedinečným dreveným kostolom z 19. storočia zasväteným sv. Anne, spravuje od 1. júla 2010 vdp. Ľuboš Močáry.