PR Prielom Lesnického potoka – Kače
Vyhlásená v roku 1967. Tvorí ju 300 m hlboká tiesňava Lesnického potoka, pravého prítoku Dunajca, zovretá medzi zvislými vápencovými bralami. Ide o flórne a krajinne odlišný útvar. Steny sú porastené skalnými spoločenstvami a vzácnymi drevinami.
PR Jezerské jazero
Vyhlásená roku 1967. Je to naše najväčšie jazero na flyši (0,6 ha). Napájané je prevažne prameňmi na dne. V jazere bol zaznamenaný výskyt mloka karpatského. Maličké jazierko postupne zarastá.
PR Veľké Osturnianske jazero
Patrí spolu s niekoľkými ďalšími jazerami v blízkosti Osturne k zanikajúcim prírodným jazerám zahradeným zosuvmi, okolo ktorých rastú vzácne močiarne rastlinné spoločenstvá. |
|
|
Termálne kúpalisko Vrbov Nachádza sa 7 km južne od Kežmarku pri obci Vrbov. V areáli kúpaliska sa nachádza 7 bazénov s termálnou vodou, ktorá má liečivé účinky na pohybové ústrojenstvo, reumatizmus, obličky, srdcové a astmatické ochorenia, poinfarktové stavy. O tejto vode, ktorá je vhodná aj na pitie sa hovorí, že je najliečivejšou vodou v strednej Európe. Teplota vody termálneho vrtu je 56º C, v bazénoch má voda 25 - 38 º C. Kúpalisko má celoročnú prevádzku.
AquaCity Poprad Exkluzívne geotermálne vody bohaté na esenciálne minerály AquaCity privádza z hĺbky 1400 metrov, kde voda je približne 15 000 rokov stará. Číra, tajuplná a výnimočná voda je obohatená viac než 20 rôznymi minerálmi. Liečivé účinky teplej vody a minerálov pomáhajú nervovej sústave, krvnému obehu a pri bolestiach kĺbov. Vodný park je rajom pre telo i dušu. Areál ponúka vnútorné a vonkajšie bazény, šmýkačky, sauny a parné sauny, detské ihriská, kde môžete s rodinou stráviť a využiť čas plný zábavy. AquaCity je vybudovaný na masívnom podzemnom, geotermálne zohrievanom vodnom zdroji, ktorý je 70 km dlhý, 30 km široký a 500 m hlboký. Voda je prirodzene filtrovaná a obsahuje horčík, sodík, vápnik, oxid uhličitý a množstvo uhľovodíkov. Teplota vody je 49 º C a voda vyviera bez pomoci čerpadiel s výdatnosťou 60,19 l za sekundu. |
|
|
Ľubovniansky skanzen
Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Najcennejším exponátom je zrubový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z Matysovej z roku 1883.
V expozícii sú najpočetnejšie zastúpené drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia , kde bol rešpektovaný spôsob života a "pomera" rodiny. Nájdete tu predmety dennej spotreby i výrobné nástroje doplnkových zamestnaní obyvateľov – remeselníkov, ako drotára, obuvníka, debnára, tkáčky, stolára.. V obytných domoch sú nainštalované aj ukážky ľudových zvykov : narodenia, svadby, Vianoce, Veľká noc. K obytným domom patria aj hospodárske stavby – stodoly, maštale, studne a tiež technické stavby, ako kováčska vyhňa či mlyn.
Počas letnej sezóny sa v prírodnom amfiteátri organizujú vystúpenia folklórnych skupín a súborov.
|
|
Ďalej...
|
|
|
Medzi významné architektonické skvosty Spiša patrí národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Strážky spolu s kostolom sv. Anny a zvonicou. V 16.- 18. storočí patril kaštieľ rodine Horváth-Stansithovcom, ktorá v Strážkach založila latinskú humanistickú školu pre deti šľachticov a knižnicu. Knižnica patrila v tom období k najbohatším v Uhorsku. V 19. storočí sa vlastníkmi stala rodina Medňanských a Czóbelovcov. Do roku 1972 bola majiteľkou kaštieľa barónka M. Czóbelová a po jej smrti sa správcom kaštieľa stala Slovenská národná galéria.
Veľmi zaujímavá a pútava je expozícia Ladislava Medňanského, jedného z najvýznamnejších umelcov Slovenska, ktorého obľúbeným miestom pre pobyt bol strážsky kaštieľ, kde mal stály ateliér.
Vzácna je historická expozícia knižnice, ktorá sa vyvíjala 400 rokov, ktorá Vás zoznámi s dejinami obce Strážky i kaštieľa. V súčasnosti má knižnica okolo 8500 zväzkov, časopisov a máp.
Slovenská národná galéria ponúka kultúrne programy pre verejnosť. V lete usporadúva Kaštieľne hry. Návštevníci areálu kaštieľa môžu relaxovať v priľahlom anglickom parku a občerstviť sa v reštaurácii na nádvorí.
Kaštieľ môžete navštíviť :
15.6. – 15.9.: PO-NE 9.00 - 19.00 hod.
16.9. – 14.6.: UT-NE 10.00 - 17.00 hod.
|
|
7. – 8. augusta 2010 , Fotogaléria
 Tradície, zvyklosti, spev, tanec, ľudovú muziku, kroje a autentický folklór svojho regiónu predviedlo osem folklórnych skupín zo Slovenska a Poľska na 16. ročníku Goralských folklórnych slávností, ktorý sa konal v dňoch 7. – 8. augusta 2010 tradične pod Ždiarskou vidlou a Havranom. Folklórny súbor Ciardasie z Čiernej Hory, DFS Pieniny zo Spišskej Starej Vsi, FS Jedwabno z Jedwabna na Mazurach, FS Maguranka zo Spišskej Starej Vsi, DFS Krzesany z Cicheho, FS Kicora z Lendaku, FS Magura z Kežmarku a domáci FS Goral zo Ždiaru svojím umením obohatili nedeľné popoludnie domácim i zahraničným návštevníkom Goralských slávností.
Za slnečného počasia program slávností v sobotu začal slávnostnou sv. omšou a pokračoval vystúpením spevokolu mladých ľudí z Lomničky a domácich talentov Mišky Osvaldovej a Silvii Pitoňákovej so svojou kapelou. Večer pokračoval zábavným rozprávaním Arane z Jarovníc a hľadisko zaplnil svojimi hitmi Peter Stašák.
Poďakovanie patrí vdp. Ľubošovi Močárymu a bývalým p. farárom Jánovi Záhradníkovi a Jánovi Stašákovi, sponzorom Goralských slávností a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave podujatia. |
|
13. februára 2010, Desiatok Gorala, Fotogaléria, Video: Markíza, TV JOJ
 V sobotu dňa 13. februára 2010 sa konal 1.Reprezentačný ples Goralov v hoteli Magura. Na plese sa stretli krojovanci všetkých vekových kategórií a o skvelú zábavu do rána sa postarali goralská muzika, skupina Ščamba a DJ Spiro.
Toto cestou chceme ešte raz poďakovať všetkým, ktorí venovali cenu do tomboly a tým podporili goralský ples, všetkým tým, ktorí svojou špecialitou obohatili švédske stoly a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsbom pomohli pri organizovaní tohto spoločenského podujatia. |
|
 Folklórna skupina Goral Tradície predkov a neobyčajne pútavý folklór podtatranskej obce Ždiar, so svojimi typickými tradíciami a zvyklosťami sa zachováva cez aktívnych občanov v tejto oblasti.
Začiatky činnosti spojené s autentickým folklórom sú spojené s rokom 1925. V tomto roku vznikol prvý ľudový folklórny súbor „Ždiaran“ pod vedením Mateja, Jána a Jozefa Pitoňákovcov a Vojtecha Sobankého. |
|
Ďalej...
|
|
 Goral - História Folklórny súbor v Ždiari bol založený v roku 1949 riaditeľom neúplnej strednej školy Jozefom Olekšákom, kvôli oživeniu zabudnutých goralských tancov. Úspešne sa zúčastňoval celoslovenských súťaží. Vedúcim súboru bol Jozef Olekšák. Vystupovali pri vítaní delegácií v obci i v tatranských zotavovniach. Postupne sa pretransformoval na celoobecný súbor, ktorého členmi neboli len žiaci školy, ale aj dospelí obyvatelia obce. V roku 1954 sa už spomína pod názvom Ždiaran. V roku 1955 bol jeho vedúcim Miloš Adamjak a pomocným umeleckým vedúcim Matej Pitoňák. |
|
Ďalej...
|
|
|
Národná prírodná rezervácia o výmere 5408 ha, vyhlásená v roku 1991. Belianske Tatry začínajú na západe vrchom Rodová (1 760 m.n.m.) nad Javorinou a končia sa Kobylím vrchom (1 108 m.n.m) na východe nad Tatranskou Kotlinou. Hrebeň meria vzdušnou čiarou asi 14 km. Ochrana rozľahlého územia, ktoré z hľadiska zachovanosti prírody, floristickej pestrosti, neobyčajne impozantného a atraktívneho reliéfu a vhodných podmienok pre živočíšstvo u nás nemá obdoby.
Belianske Tatry objavili najskôr pastieri. Potom tu chodili pytliaci na kamzíky a svište. O šťastie sa pokúšali aj zlatokopovia a ryžiari zlata. Najpovestnejší boli hľadači pokladov, najmä v okolí jaskýň. Prvá obeť známa z histórie Tatier zahynula v Belianskych Tatrách.
Od roku 1978 nastala v oblasti Belianskych Tatier podstatná zmena v sieti značkovaných trás, kde v záujme ochrany prírody a prírodného prostredia sa zrušila červená značkovaná Magistrála, ktorá viedla hrebeňom Belianskych Tatier spod Hlúpeho vrchu od rázcestia značkovaným chodníkom cez Zadné Jatky, Kamzíčiu jaskyňu, Predné Jatky, Košiare, Bujačí vrch, Skalné vráta, Kozí vrch, Faixovu poľanu, Kobylí vrch až k Šumivému prameňu. Celý úsek hlavného hrebeňa pre turistický ruch je uzavretý. Hrebeňovka Belianskych Tatier patrila medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie trasy na území TANAP-u. Pešia turistika je povolená len po značkovaných trasách náučným chodníkom Monkova dolina – Kopské sedlo.
Horstvo Belianskych Tatier a jeho okolie ponúka turistom možnosti značkovaných chodníkov, na ktorých možno vidieť jedinečné prírodné bohatstvo fauny a flóry. Zložené sú z dolomitických vápencov a počas najväčšieho zaľadnenia tu bolo 9 ľadovcov s najväčšou dĺžkou 2,5 km. Ku krasovým útvarom, ktoré sú pre Belianske Tatry charakteristické, patrí najvyšší vrchol Tatier Havran (2 152 m.n.m.) a najväčšia dolina – Monkova dolina, ktorá je turisticky sprístupnená.
|
|
od 1. júla 2008
 SAD Poprad k 1.7.2008 upravila CP na linke Poprad – Lysá Poľana a späť. Ponúkame Vám kompletný cestovný poriadok na linke 706425 od 1. júla 2008.
706425 - Čítaj
|
|
 Doprava Doprava do Belianskych Tatier je možná vo všetkých ročných obdobiach pohodlne a komfortne. Všetky hlavné druhy dopravy do Belianskych Tatier sú situované v meste Poprad. Sem sa dá pricestovať letecky zo Sliača, Žiliny, Bratislavy či Londýna na letisko Poprad-Tatry. Vlakové súpravy spájajúce Vysoké a Belianske Tatry s okolitými krajinami stoja na vlakovej stanici, ktorá je momentálne v rekonštrukcii. Cestujúci by mali zvýšiť pozornosť v tomto období aj keď stanica je v tomto stave bezpečná a vlaková preprava funguje bez zmien a obmedzení. Odtiaľto sa dá s Belianskymi Tatrami spojiť prostredníctvom novej električky štartujúcej z hlavnej stanice smerom do Starého Smokovca. V bezprostrednej blízkosti vlakovej stanice sa nachádza aj autobusová stanica ... |
|
Ďalej...
|
|
 Letecká doprava Letisko Poprad-Tatry je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich, pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu, ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1993, je 300 cestujúcich.
Vďaka svojej geografickej polohe má letisko Poprad-Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny či dokonca Bratislavy. |
|
Ďalej...
|
|
 Vlaková doprava Železnice SR v dnešnej dobe ponúkajú skutočne kvalitné služby a rýchlu dopravu. Do metropoly Vysokých Tatier - mesta Poprad prichádzajú osobné vlaky (O), rýchliky (R) a medzinárodnú dopravu zabezpečuje vlak InterCity (IC). Ich služby dnes využívajú mnohí ľudia a preto skupiny študentov, turisti, rodiny aj jednotlivci, domáci aj zahraniční návštevníci hodnotia kvalitu vlakovej dopravy spravidla ako výbornú. Pre všetkých návštevníkov a turistov je k dispozícii zrekonštruované vlaková stanica. Tá bez pochýb kvalitu vlakovej dopravy v Tatrách len zvýši. |
|
Ďalej...
|
|
 Autobusová doprava
|
|
Ďalej...
|
|
 Taxi
Do okolia Belianskych Tatier, Ždiaru, Tatranskej Javoriny a aj na štátnu hranicu Lysá Poľana sa môžete dostať pohodlne a rýcho aj taxíkom. Rôzne taxislužby sú Vám k dispozícii od Popradu cez Starý Smokovec a Lomnicu až do Ždiaru. |
|
 Náučný chodník Do Monkovej doliny vedie zelený značkovaný chodník a nachádza sa pod Širokým sedlom (1 826 m.n.m), medzi Hlúpym (2 061 m.n.m.) a Ždiarskou vidlou (2 142 m.n.m.) a jej dĺžka je 3 km
Z Monkovej doliny je krásny výstup do Širokého sedla (3:30) s možnosťou pokračovať do Doliny Bielej vody cez Kopské sedlo (1 750 m.n.m.), trasa stredne náročná s prevýšením 900 m, okolo Veľkého Bieleho plesa (1 615 m.n.m.) na chatu pri Zelenom plese (1 551 m.n.m.) so zostupom na Bielu vodu alebo do Doliny Siedmich prameňov pod masív Bujačieho vrchu (1 947 m.n.m.) na chatu Plesnivec (1290 m.n.m.), ktorá je jedinou vysokohorskou chatou v Belianskych Tatrách, so zostupom do Tatranskej Kotliny.
|
|
|
Informačné tabule o prírodných rezerváciách a národnom parku slúžia Vám, preto Vás prosíme - neničte ich!
(§ 4, bod 2 Návštevného poriadku)
|
|
Ďalej...
|
|
Javorová dolina
Zo Širokého sedla je možnosť pokračovať aj do Javorovej doliny, ktorá je ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier a hrebeňom od Jahňacieho štítu (2 230 m.n.m.) po Širokú vežu (2 462 m.n.m.) a masívom Širokej. Dolinu uzatvára masív Javorového štítu (2 418 m.n.m.) a jej dĺžka je 10 km. Súčasťou doliny sú Zadné Meďodoly, ktoré vytvárajú rozhranie Belianskych a Vysokých Tatier.
Turistický pochod je možné absolvovať aj z Tatranskej Javoriny a obdivovať najväčšiu tatranskú dolinu – Javorovú dolinu prechodom cez Sedielko ( 2 376 m.n.m.) na Téryho chatu (2 015 m.n.m.) k Malej Studenej doline (5:00), alebo sa rozhodnúť pre turistickú trasu Pod Muráňom cez Zadné Meďodoly do Kopského sedla (2:30) a obdivovať krásne horské lúky, ktorými vedie chodník popod svahy Havrana (2 152 m.n.m.) a Ždiarskej vidly ( 2 142 m.n.m.). Havran a Ždiarska vidla patria medzi najkrajšie a najvyššie štíty Belianskych Tatier.
Najzaujímavejším štítom tejto časti Belianskych Tatier je Muráň (1 890 m.n.m.), ktorý z každej strany má iný pohľad a vypína ba obrovskou bielou stenou nad poľanou pod Muráňom. Muráň vstúpil do histórie Tatier chovom kozorožcov, ktoré tam kedysi pestoval knieža Hohenlohe. V južnej stene Muráňa vo výške 1 559 m.n.m. sa nachádza Muránska jaskyňa, asi 100 m dlhá, ktorá je v zime utočišťom kamzíkov.
|
|
|
 Chata Plesnivec (1290 m n.m.) je jedinou obývateľnou chatou v Belianskych Tatrách. Nachádza sa na konci Doliny Siedmich prameňov, pod juhovýchodným úbočím Bujačieho vrchu.
|
|
Ďalej...
|
|
 Belianska jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou, v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku.
Vytvorená je v strednotriasových vápencoch koróziou a eróziou vôd z topiaceho sa snehu a ľadu alebo silných zrážok.
Zameraná dĺžka jaskyne je 3018 m. Upútajú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne. |
|
Ďalej...
|
|
|
Turistické výlety v severnej časti Tatier sa líšia od klasických túr na juhu pohoria. Do málo navštevovaných severných dolín vchádzajú turisti,ktorí v nich hľadajú majestátne ticho a pokoj. Na druhej strane sa im vyhýbajú turisti, ktorí neobľubujú zdĺhavé výstupy do vysokohorského prostredia. |
|
Ďalej...
|
|
 Skicentrum Strednica vznikla registráciou v obchodnom registri na okresnom súde v Prešove dňa 07.06.2005.
Akciová spoločnosť vznikla na báze vlastníkov pozemkov v lyžiarskom areáli STREDNICA. Táto spoločnosť sa stala nástupníckou organizáciou po 1. Tatranskej, a. s., ktorá prevádzkovala lyžiarsky areál predchádzajúcich 10 rokov. |
|
Ďalej...
|
|
 Strachan Skicentrum Pozývame všetkých vyznávačov zimných športov do novovybudovaného lyžiarského strediska STRACHAN SKI CENTRUM v Ždiari, priamo pri penzióne STRACHAN. Vychutnajte si jedinečnú lyžovačku v lone Spišskej Magury a Belianskych Tatier. Na denne upravovaných a zasnežovaných svahoch ponúkame kvalitnú dennú aj večernú lyžovačku. Úplným začiatočníkom aj Vaším najmenším lyžiarom pomôžu prekonať ťažšie začiatky naši inštruktori. |
|
Ďalej...
|
|
 Lyžiarske stredisko Ski Bachledova, z hlavnej cesty Tatranská Kotlina - Lysá Poľana, je pred obcou Ždiar potrebné odbočiť doprava (pri ceste z obce doľava) a potom pokračovať 3 km po miestnej komunikácii, ktorá končí na záchytnom parkovisku pri sedačke. Z vrcholovej stanice sedačky je prekrásny výhľad na hrebeň Belianskych Tatier. |
|
Ďalej...
|
| |
|
 Lyžiarske stredisko SkiBekeš je ideálnym miestom pre strávenie rodinnej dovolenky. Spája príjemnú lyžovačku s relaxom v prírode.
Bachledova Dolina sa náchádza v malebnom prostredí Vysokých Tatier a tvorí súčasť obce Ždiar. Lyžiarsky svah je situovaný na južnej strane Spišskej Magury, v úplnom závere Bachledovej doliny s nadherným výhľadom na Belianske Tatry. |
|
Ďalej...
|
| |
|
|
Cestovný ruch 
